Nie je Slovenka ako Slovenka.

Slovinsko má veľa pozoruhodností.

Ako plavec (na člne) som si už nejednu jaskyňu prehliadol (a v nejednej som sa dokonca aj regulérne kúpal ako skutočný plavec (bratia Česi by to elegantne rozlíšili, že v jednej som "plul" a v druhej "plaval")), ale ako cestujúci vlakom som mal možnosť prehliadnuť si jaskyňu len tú v Postojna.

Po návšteve miestneho hradu prišla rada aj na vedľajšiu jaskyňu. Zaradil som sa podľa žiadaného jazyku komentára sprievodcu (hrdo som sa postavil do rady pod nápis "slovenski", pričom tú gramatickú chybu som im čoby cudzincom veľkoryso odpustil) a čakal som na ďalšie inštrukcie.

Stál som tam ako jediný (čo ma až tak neprekvapilo, Slovenky a Slováci skôr mieria do vedľajšieho Chorvátska) a tak som bol nakoniec veľmi slušne požiadaný, či môžem byť preradený k početnejšej skupine vedľa (Rusov (ako inak;-))).

Nevadí, viem aj to, čo to je "peshchera"...:-)

Bol som upozornený, že vonku je síce horúco (peklo na zemi miesto v podzemí, heč(!)), ale že v podzemí je len 7 °C a či sa teda nechcem doobliecť (mal som na sebe svoj obľúbený dress code no name tričko, trenírky, krátke nohavice a plážovú obuv).

Odmietol som (ostatne ako vždy).;-)

Prehliadka začala, chvíľu peši, ale už vzápätí sme všetci poslušne sedeli vo vláčiku. Ten bol samozrejme otvorený, aby bolo možné z neho čo najviac vidieť. Ja som sa posadil úplne dozadu, aby som nikoho nerušil svojim fotografovaním, pri ktorom som rôzne vstával a nakláňal sa.

Prvé (nutno povedať, že veľmi slušné) upozornenie na moju adresu bolo, aby som fotografoval bez blesku.

Pardon, jasne, ospravedlňujem sa.

Druhé nasledovalo onedlho a síce, aby som sa nenakláňal z vlaku. Bolo (k podivu) opäť veľmi slušné.

Pardon, jasne, ospravedlňujem sa (viem, že som bol často mimo prejazdný profil)…

Tretie upozornenie už neprišlo - nemalo prísť komu.

Ako som bol totiž zaujatý svojimi zábermi, tak som v najbližšom oblúku vypadol z vlaku. Nebol problém ho dobehnúť (išiel pomaly) a ani som sa neporanil, len som sa… vykúpal.

Spomínate si, že som si niekoľko jaskýň prehliadol aj z vody? Tentokrát to však bolo prvýkrát neregulérne, ako stroskotanec.:-)))

Spadol som totiž do miestnej podzemnej riečky. (Žijú v nej biele, takmer slepé obojživelníky (jaskyniar vodný).) Bol som celý mokrý a vychladnutý, ale fotoaparát som zachránil.

Očakával som ďalšiu studenú sprchu, tentokrát od personálu, ktorého mieru trpezlivosti som zákonite musel prekročiť. Miesto toho sa mi od neho dostalo deky a v jaskynnej predajni suvenírov horúceho čaju.

Tu si turistov skutočne ešte vážia a to aj keď nehovoria tu bežnou taliančinou. (Upozorňujem, že išlo o dobu predcovidovú.)

PS:

To "slovenski" nebolo s chybou, lebo to nebolo slovensky, ale slovinsky a značilo to slovinsky.:-)

Slovinsky hovoria miestni ľudia, tzn. Slovenky a Sloveni...:-)

... a miestne dráhy sa volaju Slovenske železnice.:-)))