Občiansky preukaz

Dívate sa divne na barmana, keď chce vidieť Váš občiansky preukaz?

Pri našom lete Košice - Praha Václav Havel - London Heathrow - Los Angeles - Honolulu Daniel Ken Inouye sme samozrejme mali na každom z týchto letísk určitý čas aj na preskúmanie aj cateringových služieb na nich, bez ohľadu na moje (také vedľajšie) zameranie na catering v doprave (profesná deformácia ;-)).

Neinak bolo tomu teda aj na letisku Los Angeles, kde sme naviac k jedlu chceli vyskúšať to vyhlásené americké pivo, čo s iným vyhláseným (českým) vedie ten neustály (a nutno povedať, že vyrovnaný) boj o značku.

Boli sme 4, najmladšiemu z nás bolo 38 rokov. To je už vek, pri ktorom by nemal byť problém s poručením si alkoholu ani v tejto prudérnej zemi (s hranicou plnoletosti 21 rokov) pre kohokoľvek z nás.

Podmienkou však bolo preukázanie toho faktu plnoletosti nejakým oficiálnym (a v Spojených štátoch uznávaným) dokladom. Tým samozrejme je aj cestovný pas (aj Slovenskej republiky;-)).

Podstatné je však ho mať pri sebe, a to aj v letiskovom bare - inak máte s alkoholom smolu.

Bohužiaľ jeden z nás ho pri sebe v pohotovostnej polohe nemal, ale my sme sa samozrejme vynašli - poručil som si ešte jedno pivo a opäť poslušne u toho ukázal niektorý z mojich cestovných pasov.

Barmanka sa s takým potmehúdskym úsmevom podívala na nás (asi si niečo u toho i pomyslela - ťažko povedať, či na adresu našu či na adresu nariadenia, ktoré ju naviac obťažuje (a k tomu spomaľuje obslužný proces)) a priniesla teda ešte jedno "značkové" pivo.

Najpikantnejšie na tom však bolo to, že problémovým z nás bol ten najstarší, ktorý naviac v ten deň slávil narodeniny (a ktorý už 60krát počul na jar spievať kosa, ako sa hovorí).

PS:

Kebyže tam bol sám, nepomohli by mu ani tie jeho úctyhodné šediny…;-)