Ich Vrbovce
Odjakživa som miloval anomálie a rôzne mimoriadnosti. K nim patrí napr. i zaujímavé vedenie štátnych hraníc, atypické a pritom bez ich fyzickej prítomnosti. Existencia takých je samozrejme možná len vo vyspelých spoločnostiach, kde vzájomná dôvera patrí k ich základným vybaveniam, bez kontrol a širokých pruhov v krajine s vysypaným a starostlivo pohrabaným pieskom (a i bez vystražných tabulí (max. tak s informačnými)).
Tak na dôveru vedenou štátnou hranicou je bezsporu aj tá francúzsko-monacká.
Pricestoval som do Monaka (druhej najmenšej a súčasne druhej najhustejšie osídlenej krajiny na svete) vlakom Moskva Bel. v. - Nice Ville. Stanica jeho hlavného (nie najväčšieho) mesta (Monaco Ville) Monaco Monte Carlo je malá (má len 3 koľaje), ale prijme denne cca 110 vlakov (a cca 6 mil. cestujúcich ročne).
Neočakával som teda v tak malej stanici žiadne orientačné problémy… lenže chyba lávky - celá je podzemná, vrátane jej odbavovacích priestorov a má niekoľko východov na povrch (dnes už viem, že ich je 7).
Vybral som sa totiž najskôr celú stanicu preskúmať (profesná deformácia) a potom som sa pohol k jednému z tých 7 východov konečne na zemský povrch, na denné svetlo a za miestnymi pozoruhodnosťami (a samozrejme aj k moru).
Aké bolo moje prekvapenie, keď som po východe zo stanice a chvíľkovom kochaní sa miestnymi honosnými stavbami vďaka tabuli, stojacej na chodníku v ulici a označujúcej vstup do štátu Monako, zistil, že som tým pádom do tej doby obdivoval krásy… domáceho Francúzska…
Vrátil som sa teda späť do Monaka a intuitívne klesal k moru. Jeho územie je prešpikované cestnými a diaľničnými tunelmi, často špirálovitými (a vlastne i železnica v tomto štáte je len v tunelu, takže z vlaku Monako vôbec neuvidíte) a tak orientácia na mape je náročná, keďže sa v nej premietajú často aj 3 poschodia "uličnej" siete (a mimochodom, len 4 východy (z tých 7) z podzemnej železničnej stanice Monaco Monte Carlo nevedú na francúzsky povrch).
Cestou k moru som navštívil miestne oceanárium a aj som sa bol pozrieť, či je miestny pán zemepán, knieža Albert Alexandre Louis Pierre Grimaldi, doma.
Bol.
Nepustili ma totiž na exkurziu do jeho paláca (ktorá je inak v jeho neprítomnosti možná).:-)
Tak som sa šiel pozrieť, či sa náhodou nekoná Grand Prix Monaco.
Konala (ostatne, aj kvôli nej som sem pricestoval;-)). Lepší darček k narodeninám som si ani nemohol priať.
Pri ceste domov vlakom Milano Centrale - Paris Gare de Lyon (vchod z monackej strany stanice som už hravo našiel) som potom premýšľal, prečo sa u železničnej stanice Vrbovce alebo Vlársky Průsmyk musela menit česko-slovenská štátna hranica...:-)
PS:
Ak Vás láka Monako ako daňový raj, pripravte sa niekoľko obmedzení - napr. ako rezident musíte fyzicky v Monaku pobývať dlhšiu dobu, než polovinu roku a súčasne nesmiete byť francúzskym občanom (sic!).
Ak Vás láka kasíno v Monte Carlo, tak môžete v ňom pôsobiť s výhradou, že pracovať v ňom smiete iba ako občan Monaka (avšak v takom prípade v ňom pre zmenu nesmiete hrať;-)).