Golfský prúd
Som skôr južanský typ, ale chcem poznať aj nehostinný sever. Preto som sa (ne)raz vybral aj týmto smerom.
Jedno z najsevernejších miest, ktoré som kedy navštívil, bol nórsky Narvik, ležiaci za severným polárnym kruhom. Pre jeho návštevu som sa rozhodol koncom novembra (sic!). Cestoval som ešte s dvomi kolegami z práce. To som však ešte netušil, ako vďaka nim dobre spoznám mentalitu nórskeho národa…;-)
Po našej veľmi dlhej ceste vlakom Stockhom Central - Narvik sme teda konečne vystúpili na brehu Nórskeho mora v blízkosti prístavu Narvik, plného železnej rudy z náleziska Kiruna v susednom Švédsku (vlastne len kvôli nej bola táto železnica vybudovaná, nie kvôli lyžiarskemu stredisku Abisko, cez ktoré sme v neďalekom pohorí Skandesfjellene tiež išli a už vôbec nie kvôli osobnej doprave ako takej).
Bolo odpoludnie, no bola už tma, čo nás dosť prekvapilo. Šli sme sa teda ubytovať do hotelu s tým, že si mesto pozrieme nasledujúci deň.
Zaplatili sme ubytovanie (raňajky, samozrejme škandinávskeho typu, boli v cene) a išli sme do izieb, okrem iného zhodiť zo seba mnohohodinovú špinu v sprche. Aké bolo naše nepríjemné prekvapenie, keď sme zistili, že tečie len studená voda. Vysvetlenie sa nám, dosť vykoľajeným, dostalo od profesionálnej recepčnej a naviac bolo aj po ruke - doslova i obrazne - vhoďte príslušnú mincu do automatu vedľa sprchy a máte na 2 minúty zaistenú teplú vodu!
Zaujímavé - raňajky boli v cene, no teplá voda nie…
No dobre - dali sme si koordináty na ďalší deň - raňajky o 08:00 - a šli si unavení ľahnúť.
Ráno sme sa stretli na raňajkách. Ja som prišiel - ako obvykle - posledný. Som totiž skôr nočný typ (aj teraz tento text píšem pred polnocou) a tak mám ráno problémy plnohodnotne žiť. Síce som nemal veľké meškanie, ale kolegov som u žiadneho stolu nevidel. Nechápal som - že by boli tak rýchli a už naraňajkovaní?
Ale kdeže - len čo som ich objavil, hanba ma ovládla. Oni si, neznajúc tento typ raňajok, proste vzali stoličky od stolov, určených pre konzumáciu a prisadli si na nich k jedlu na odbernom mieste…
Samozrejme to neuniklo pozornosti recepčnej, u ktorej sme si urobili deň predtým tú menšiu hanbu kvôli teplej vode v sprche na izbe.
Tak sme si teraz pre zmenu urobili hanbu veľkú.
Zachovala sa opäť profesionálne. Ja som však prvýkrát v živote bol rád, že nerozumiem miestnej reči…
Vrátili sme sa do izieb okrem iného si zbaliť veci na prehliadku mesta, ja osobne teda min. fotoaparát. Aké bolo moje prekvapenie, keď sa ma jeden z kolegov prišiel čoby vedúceho zájazdu spýtať, či už v tento deň bude čas na návštevu miestnej pláže a či si teda má so sebou brať plavky.
Tiež Vám to príde ako dobrý vtip?
Mne to tak prišlo a tak som mu, rovnako vtipne, odpovedal kladne.
Problém bol v tom, že on si ich fakt zobral. Dočítal sa totiž, že až sem siaha Golfský prúd… a ten je čo? Ten je predsa teplý.
Zalapal som po dychu a spýtal sa ho, či vie, aký je mesiac a kde sa nachádzame. Hneď som si predstavil situáciu, ako sa spytuje na recepcii na cestu na mestskú pláž a ako si na túto službu bude recepčná doživotne pamätať… Vysvetlil som mu potom v prístave, že onen prúd je síce teplý, ale len natoľko, aby tu mohla byť prevádzkovaná lodná doprava celoročne.
Slnka (a vlastne ani svetla) sme sa nedočkali ani v ten deň. Vlastne sme to mali vedieť dávno pred cestou… akýže to je mesiac a kamže to vlastne ideme?