Coca-Cola a ministan

Stan malý mám,

mne na nohy táhne

snad ze všech stran.

V roku 1989 padla tzv. železná opona a i my sme sa vybrali poznávať do tej doby zakázaný svet. Boli sme vtedy plní euforie; k nášmu príjemnému prekvapeniu však nielen my, ale aj ľudia v susedných krajinách na západ od nás (teda len do doby, než poznali, čo sme zač…).

Neinak tomu bolo aj v Rakúsku, nielen v jeho metropoli Wien, ale aj v mestečku Schruns na opačnom konci krajiny, najvzdialenejšom od Slovenska, kam sme sa vydali na miestne veľhory.

Boli sme teda samozrejme plní elánu a prázdni financií. Tomu odpovedalo i naše ubytovanie - v stane a k tomu v malom a prehistorického designu.

Pre pani majiteľku autocampingu sme boli malým zjavením. Boli sme totiž jej historicky prvými hosťami z opačnej strany železnej opony. Chovala sa k nám samozrejme veľmi úslužne, bola zvedavá na život za železnou oponou, ale potom nás poprosila, aby sme ten náš stan postavili radšej niekde v ústraní, mimo hlavné trasy jej iných hostí (dokonca nám pre istotu sama aj priamo určila miesto, kde).

Prekvapilo nás to zpočiatku, ale keď sme sa potom, po postavení nášho stanu, rozhliadli okolo, pochopili sme. Vypadal ako horehronský domček medzi mannhatanskými (domčekmi;-)).

Každopádne pobyt u pani bol príjemný, zažívali sme prvýkrát v živote nám dosiaľ nepoznaný pocit klienta a k tomu sme si našli u toho nášho ministanu každé ráno 2l fľašku nápoja Coca-Cola.:-)