Čo trúbiš, ty vôl? alebo ako sa robí z vola krava.

Jazdí k nám do Baru opakovane jeden turista.

Prišiel i tentokrát a ja som si s ním i tentokrát dal schôdzku - jednak si dávať schôdzky tohoto typu je obvykle mojou radosťou a jednak často i mojou prácou (2in1;-)).

Zastavil so svojim automobilom na mieste schôdzky so mnou, ktoré hľadal a keďže toto miesto schôdzky bolo preňho nové, tak to malo za následok jeho prudšie zabrzdenie, keď zistil, že je už na mieste.

To však malo za ďalší následok vyslanie zvukového znamenia z vozidla za ním, čo on však vyhodnotil ako prejav agresie a jal sa rovnakým spôsobom reagovať prudkým vyštartovaním svojho robustného tela zo svojho automobilu (mimochodom ponechaného napospas svojmu osudu uprostred ulice) doprevádzaným slovami "Čo trúbiš, ty vôl?".

Lenže sa ukázalo, že za volantom onoho vozidla za ním sedela žena. To malo za ďalší následok jednak zmenu jeho chovania (zmiernil ho a tak k fyzickému kontaktu s pani vodičkou nedošlo) a jednak oslovovania a tak sa z vola stala krava. (Predsa len ten patriarchát tu už nie je až taký silný, ako býval v minulosti a za volantom bežne sedia ženy.;-))

Vo finále to nakoniec dopadlo uspokojivo, teda bez ďalších invektív a ja som sa pokúsil situáciu v tomto obore pánovi turistovi (a to recidívnemu) objasniť; sú však veci, ktoré nezmením, zvlášt nie u ľudí vychovaných určitým režimom a s vekom po puberte k tomu.;-)

Balkan style má aj svoje pozitívne stránky.

Viem, že napr. smerové svetlá sú tu podužívané a húkačky nadužívané. V prípade húkačiek však nejde o prejav agresie, ale len o upozornenie prítomnosti vozidla v potenciálne kolíznom mieste alebo dokonca len o symbol lúčenia sa (a to i v prípade, že lúčenie prebehlo krátko predtým aj čoby osobné).

PS:

Jazdí k nám do Baru opakovane jeden turista.

Ja dúfam, že si sem jazdí liečiť svoju nervovú sústavu. Vitamín D totiž na ňu fakt funguje.;-)